V dňoch 12. až 20 marca 2022 sedem žiakov a 3 profesorky Gymnázia Angely Merici absolvovali mobilitu Erasmus+ v centre  Francúzska v meste CHATEAUROUX. Bola to druhá mobilita  v rámci tohto projektu v tomto školskom roku po mobilite v Poľsku. Zostávajú teda ešte 2 mobility, keďže sú 4 partnerské školy a to v Nemecku na jeseň 2022 a na Slovensku vo februári budúceho roka 2023.

Hneď na začiatku, hoci to býva vždy "otrepaný" úvod (ale myslím, že keď sa povie Erasmus každý si vie predstaviť koľko je za tým práce) chcem poďakovať kolegynkám - profesorke Sabínke Blažovej a tiež sestre Damiánke za  ohromnú obrovskú prácu, ktorú robia pre študentov, učiteľov a celkovo pre našu školu. A verte mi, robia to ako profesionálky, ako keby sa už narodili s tým, že sa budú špecializovať na Erasmus projekty. To nie je vtip, taký som mala pocit, keď som ich mohla pozorovať priamo v akcii.

Deň prvý:)

Naše dobrodružstvo sa začalo v sobotu skoro ráno, keď sme sa presunuli do Viedne, odkiaľ sme sa lietadlom dostali do Paríža. Poobede sme poobjavovali jeho známe aj menej známe miesta. Prešli sme cez Jardin des Plantes - krásny park, kde už o čosi skôr v porovnaní so Slovenskom kvitli jarné kvietky, žlté maky, primulky, hyacinty. Prešli sme cez Jardin du Luxembourg (moju obľúbenú záhradu) a v tom sme ju uvideli - áno, slávnu a majestátnu - Tour Eiffel. Zazreli sme ju aj pri Panteóne, kde spoza rohu vykukla ako darček s prekvapením. Ochutnali sme croissant a café a v Latinskej štvrti na ľavom brehu rieky Seiny sme sa spoločne odfotili pred Sorbonou - najstaršou francúzskou univerzitou. Odtiaľ sme mali len na skok k fontáne sv.Michala. V malých potravinách sme kúpili bagety a nátierky, ktoré sme narýchlo zhltli na nábreží Seiny. Nasledoval Notre-Dame - Chrám Matky Božej a tiež Sainte Chapelle - Svätá kaplnka a Palais de Justice - Justičný palác na ostrovčeku mesta - Ile de La Cité, ktorý bol prvým obývaným miestom v Paríži. Na konci ulice sme ešte mrkli na najstarší Horloge - hodiny a tiež na vežičky Conciergerie,  kde Ľudovít XVI a jeho manželka Mária Antoinetta boli uväznení pred popravou. Potom sme sa ponáhľali  na omšu do kostola sv.Eustacha na pravom brehu. Vždy keď som bola v Paríži, som počula hovoriť, aká dobrá akustika je v tom kostole a ani sa mi nesnívalo, že si tam tú akustiku raz vychutnám.  Na omši kňazi hovorili o Synode,  aj o situácii na Ukrajine, ale aj o znameniach čias, ktoré si máme všímať a ktoré tak ťažko na nás momentálne doliehajú. 

Odvahu! Nebojte sa! Non avete paura! Toľkokrát sa to spomína v Biblii a toľkokrát to opakoval svätý Ján Pavol II. 

No, niektorých tá akustika natoľko nadchla,  že sa nechali tou hudbou a šarmantnou rečou A.de Saint Exuperyho jednoducho uspať. Po tom skorom vstávaní a náročnom dni niet divu.  Opúšťame pokojnú atmosféru chrámu, dáme si niečo pod zub a šup na hotel konečne vystrieť unavené kosti. 

Deň druhý:)

Ráno pokračujeme v objavovaní Paríža. Prechádzame okolo radnice - Hôtel  de Ville smerom k Centre Georges Pompidou a k fontáne Strawinského, ktorá má pohyblivé časti. Tie sa teraz nehýbu, fontána je bez vody, sezóna ešte nezačala :(  

Pri kráľovskom paláci Palais Royal sme si zapózovali na Burenovych stĺpoch a švihli to od Louvru cez Jardins des Tuilleries -  Tehličkové záhrady na metro do vzdialenej severnej štvrte Montmartre - Vrch mučeníkov. Tam sme sa cez nekonečné schody za jemného dažďa dostali k Sacré Coeur – majestátnej Bazilike Najsvätejšieho Srdca. Výhľad bol magnifique. 

V bazilike sme našli aj vitráže Sv.Angely Merici a Sv.Marie od Vtelenia venované tejto bazilike Kongregáciou sestier Uršulínok ako spomienku na bývalé sanktuárium zasvätené sv.Uršule. Prešli sme na námestie  Place du Tertre, kde to vždy hrá farbami obrazov maliarov, ktorí vás za 15 minút namaľujú, aby ste si odniesli nezabudnuteľnú spomienku na seba v tomto čarovnom meste.

Au revoir Paris! Vidíme sa o týždeň! 

Poobede sa vydáme na vlak zo Slavkovskej stanice - Gare d'Austerlitz, ktorý nás dovezie za novým dobrodružstvom, za novými priateľstvami a zážitkami do centra Francúzska do mesta Chateauroux.

Začína sa hlavný zmysel cesty: Mobilita Erasmus+! Podvečer si nás naši francúzski priatelia prichádzajú vyzdvihnúť na stanicu a študenti odchádzajú do rodín. Každý sa zoznamuje s prostredím, s členmi rodín, s kolegovcami z partnerských škôl pri spoločnej večeri. Každý z nás to asi prežíva rôzne. Ja si vždy poviem ako odpoveď na moje strachy: Martina, je ti to treba? Áno je,  inak by som sa prestala hýbať:)

Marek ešte napíše do spoločnej skupiny, že v tej "svojej " rodine večeral ustrice (mňam) a ide sa spať! Bonne nuit! Dobrú noc!

Deň tretí:)

Ráno sa všetci stretáme v Lycée St.Solange a vnímame rodinnú atmosféru tohto gymnázia. 

Neverím na náhody. Ale po úvodných privítaniach a príhovoroch,  na bližšie spoznanie sa, nás francúzski učitelia vyzývajú vytvoriť študentské skupinky a jednu učiteľskú, kde použijú niektoré otázky z dotazníka spisovateľa Marcela Prousta. „Čím si chcel byť, keď si bol malý? Čo robíš najradšej? Čoho sa najviac bojíš?“ A v rámci spoznávania hráme hru, ktorá je veľmi obľúbená:  Povedz o sebe tri vety, jedna z nich je nepravdivá a ostatní hádajú, ktorá z tých troch to je.

1.Som odvážna. 2.Bojím sa nových vecí. 3.Som netrpezlivá.

Zasa ten STRACH!  Náhoda? Vieme sa mu pozrieť do očí?

Bolo to zábavné zoznamovanie! Odvaha! To je výzva! A asi nie len pre mňa, ale aj pre všetkých nás, ktorí sme tu. Keď som sa ako  študentka gymnázia učila francúzštinu, mojím velikánskym snom bolo vycestovať do Francúzska, hoci vtedy to nebolo také veľmi jednoduché, aj z hľadiska financií, ale aj možností.  Teraz majú mladí tých možností oveľa viac než my za našich študentských čias a v dobrom im závidím tú odvahu a oduševnenie s akým sa vrhajú do týchto vecí.

Odhodlanie - skok do niečoho neznámeho, istota, že nie všetko bude na 100% zodpovedať našim predstavám, prekročenie komfortnej zóny, mimo ktorej sa toho naučíme podstatne viac, než keď sme v nej.

Pozerám sa okolo seba a všade vládne SUPER atmosféra, kde ten sused pri nás nie je SÚPER, ale všetci máme chuť sa spoznať a prežiť nádherný týždeň v príjemnej atmosfére, efektívnej spolupráci a dobrej komunikácii. Bez zbytočných stresov a napätia.

Po zoznamovaní sa prechádzame budovou školy a aj nie veľmi vzdialenými budovami, ktoré patria do tohto celku cirkevnej inštitúcie. Zamávame škôlkárom, a aj základniari sú zvedaví, kto to prišiel, vidíme telocvične, učebne... Francúzski študenti si pre nás pripravili pár slov počas prehliadky, aby sme boli v obraze au courant. Naobedujeme sa v príjemnej cantine - školskej jedálni (celý týždeň nám servírujú jedlá, ktoré sú typicky francúzske), kde začíname predjedlom - entrée, pokračujeme hlavným jedlom - plat principal, nasleduje syr - fromage a nakoniec dezert - dessert. Obed ukončíme par une tasse de café (Benjamin sľubuje, že nabudúce bude silnejšia)

Vydávame sa v dvoch skupinách objavovať trésors de la ville - poklady mesta, ktoré má takmer 43 000 obyvateľov.  Nachádzame sa v regióne Centre-Val de Loire, v provincii Berry a teda všetko má prívlastok - berrichon, -ne  - berišonský, -á. Turistické centrum mesta používa na svoju propagáciu super výrok: L' Essentiel, c' est ici! To podstatné je tu! A má pravdu!

Prehliadka mestom je príjemná:  Il fait un temps agréable! Nájdete tu kostol zasvätený sv.Andrejovi, mnoho mestských záhrad,  napr.Jardin des Cordeliers, ale aj zaujímavé múzeum Museé Bertrand nazvané podľa verného Napoleónovho generála H.- G.Bertranda, ktorý ho sprevádzal až na ostrov Sv.Heleny. 

Návšteva je dohodnutá juste pour nous - len a len pre nás, pretože v pondelok bývajú múzeá zatvorené.  Obdivujeme voliéru privezenú z ostrova Sv.Heleny, originál Sakuntaly od C.Claudelovej - družky slávneho fr.sochára Augusta Rodina, flámske a holandské maľby, diela z obdobia Cisárskej ríše, zo stredoveku ale aj gallo-rímskeho obdobia, tiež sálu kuriozít a múmiu:) 

Podľa názvu jednej z  výstav tohto múzea z roku 2021 "L' Art, c'est la vie!" Umenie, to je život! dávame  Francúzom za pravdu!

Večer sme invités - pozvaní k profesorke Nathalie na večeru vychutnať si Raclette. Bon appétit! Všetky 4 tímy učiteľov z partnerských škôl sú akoby zázrakom na jednej vlnovej dĺžke.  Musím dodať, že nielen umenie je život, ale v prípade Francúzov aj dobré jedlo. Veď práve oni majú príslovie: Jedlo bez vína a syra je ako deň bez slnka! Ďakujeme Nathalie, že si nám odhalila kúsok zo svojho súkromia. A bolo to à la française!  Dôležití sme boli my, pozvaní a pani hostiteľka bola prípustne nonšalantná, udržovala conversation ako sa patrí!

Deň štvrtý:)

V utorok sa v Chateauroux  nesie v zmysle: Nie je nič vzácnejšie na tomto svete ako pocit, že žijete pre niekoho. (Victor Hugo)

Každý tím študentov predstavuje dobrovoľnícke aktivity svojej školy, ktorými pomáha ľuďom bez domova, utečencom.

Potom pozorne počúvame predstaviteľov miestnej organizácie Pastorale des Migrants ako zanietene rozprávajú o tom, ako sa snažia meniť životy ľudí, ktorí sa ocitajú bez domova. A to všetko ako dobrovoľníci popri svojich povolaniach a povinnostiach. Duchovný život je pre nich ten priestor, prostredníctvom ktorého chcú vytvárať vzťahy s ľuďmi, ktorí utekajú zo svojich domovov. 

Pred nejakým časom by si nik z nás nepomyslel, že aj my Slováci budeme rozprávať, že k nám smerujú ľudia utekajúci pred vojnou. Ten, kto situáciu nevie zmeniť inak ako útekom,  nemá byť pre nás terčom posudzovania. Odkaz, ktorý nám predstavitelia združenia zdôrazňujú.

Po francúzskom obede trávime popoludnie na predmestí čistením parku spolu s klientami zariadenia Écureuils - Veveričky. Pre väčšinu z nás je to nová skúsenosť zoznámiť sa osobne s ľuďmi s Downovým syndrómom a robiť spolu takýto druh aktivity. Ako málo si uvedomujeme hodnotu zdravia v našom živote. Pozriem sa do tváre Stephanovi a hovorím si: Buď celý tam, kde si! 

Večer sa stretáme v príjemnej nálade v miestnej reštaurácii a znovu ochutnávame  čo to znamená  douce la vie - sladký život à la française. Objednávam si Marmite du pêcheur - Rybárov kotlík a vravím si, že je to druhá najlepšie pripravená ryba v mojom živote.  Večer zakončíme spolu so Sabínkou par crème brûlée a môžeme začať snívať po francúzsky! La vie est belle!  Život je krásny! Závidím Francúzom toto ich umenie života do tej miery, že im nehrozí vyhorenie! Alebo áno???

Deň piaty:)

Tretí deň v Chateauroux nás hneď zrána ohúri poľská skupina svojou prezentáciou o aktivitách pre handicapovaných ľudí. Ale ani my, ostatné národnosti sa nenechávame zahanbiť. Len na minútku sa prichádza predstaviť riaditeľ základnej školy a už sa ponáhľame do nádhernej sály, kde si pozrieme tematicky ladený film Intouchable - Nedotknuteľný. Pred obedom sa ešte koná Management meeting a poobede študenti absolvujú orientačný beh v parku. Toľko zelene uprostred mesta! Rybári chytajú rybky, ľudia si vychutnávajú čerstvý vzduch a my krásnu sýtu zelenú farbu trávnika. Večer pokračujeme znovu "vo francúzskych topánkach". Slimáky, miestna špecialita a projekt crème brûlée pokračuje. Gurmán to vie oceniť!

Deň šiesty:)

Predposledný deň je na programe nádherný zámoček Chenonceau, postavený na vode, ktorý nás okrem architektúry a umeleckých skvostov očaril aj nádhernou kvetinovou výzdobou. Toľko pominuteľnej krásy, ktorá uchvacuje turistov. Dekorácie sú skutočne veľkolepé. Študenti to ale nemajú také ľahké! Každá skupinka si na vlastnej koži vyskúša aké je to pohybovať sa s handicapovanou osobou na vozíku a niektorí s barlami. Že sa nedostali na mnohé miesta? Aj to je realita života mnohých, ktorí žijú vedľa nás.

Keďže je zámoček renesančný, nasleduje renesančný obed a po ňom môj ďalší splnený sen: Návšteva zámku Clos Lucé v  Amboise. V roku 1516 sem pozval František I. Leonarda da Vinciho, ktorý si so sebou priniesol tri obrazy: Mona Líza, Svätá rodina so svätou Annou a Svätý Ján Krstiteľ. Žil tu tri roky do svojej smrti 2.mája 1519. Dnes je v Close Lucé múzeum a park Leonarda da Vinciho s početnými modelmi a kópiami jeho obrazov i citátmi z poznámok. Nádherná expozícia, ktorá zaujala nielen našu fyzikárku Terezku.

Večer, už raz vyskúšaná reštaurácia, v spoločnosti veselých nemeckých kolegýň len potvrdila správny výber miesta svojou ponukou jedál a atmosférou. 

Deň siedmy:)

V piatok ráno po necelej hodinke cesty prichádzame do dedinky Nohant, kde je na programe prehliadka domu slávnej francúzskej spisovateľky Georges Sand. Je to mužský pseudonym spisovateľky A.A.L.Dupin. Priateľka V.Huga, H.de Balzaca, G.Flauberta, E.Delacroixa, Liszta a iných známych osobností písala aj o útlaku žien. Dozvedáme sa zaujímavosti z jej života i dramatické okolnosti jej vzťahu s F.Chopinom.  Študenti stále testujú dostupnosť priestorov pre vozík pre handicapované osoby. Presúvame sa do Sarzay, kde obdivujeme stredoveký hrad. V roku 1982 pán R.Hurbain kúpil ruiny tejto pevnosti a zaviazal sa ich opraviť. Ako sám hovorí: Bohatstvo sa usmeje na odvážnych a odháňa od seba bojazlivých. Vraj sa mu na začiatku vysmievali, že je blázon, keď kúpil Sarzay. Dodržal stávku, postupne sa  hrad opravuje a my môžeme vidieť výsledok toho, že keď sa chce, vždy sa nájdu cestičky ako uspieť.

A ešte jeden jeho obľúbený výrok, ktorého autorom je sv.Augustin: "Ten, kto sa stratí vo svojej vášni, stratí menej než ten, kto stratí svoju vášeň."  Byť zapálený pre niečo! Aké aktuálne!

Na obed sa vraciame do školy.  Skupinky študentov prezentujú vytvorené plagáty a objasňujú k akým záverom prišli po spoločnej práci v skupine. Hovoria o pocitoch, aké to bolo sedieť na vozíku a byť na chvíľu v koži handicapovaného človeka, či sprevádzať ho. Prednesú svoje návrhy, ako by mohli pomôcť oni sami týmto ľuďom.  Počúvam ich, predstavujem si ich spoločnú diskusiu v skupine a spomínam si na svoju mladosť,  keď nám v škole vyučujúci často hovorili:  "Koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom" alebo  "Jazyky sú bránou do sveta"

Dodávam si sama pre seba  "šťastie praje pripraveným" a preto žiadne výhovorky prečo nezačať s nejakým jazykom práve teraz.  One day or day one.  Rozhodnutie je na nás.

Poobede pán riaditeľ gymnázia zasadí strom – olivovník -  na pamiatku na Erasmus+ a menuje Ivana ako krstného otca tohto medzinárodného stromu. "Ivo, vieš aká je Tvoja úloha? Každý rok sem musíš prísť pozrieť, či je strom v poriadku." No Ivovi, ktorý sa sem neskutočne tešil, netreba dvakrát hovoriť:)

Večer pri rozlúčkovom večierku sa stretáme s predstaviteľom mesta pre zahraničné vzťahy, ktorý s nami konverzuje v angličtine, nemčine a samozrejme aj v rodnej francúzštine. Na sklonku dňa obdržíme atestácie, darčeky, ochutnáme špeciality z regiónu, ktoré pripravili kuchári tejto školy a zabavíme sa spoločným belgickým tancom. Tanec - jeden z jazykov, ktoré spájajú ľudí po celom svete. 

Líham si do postele s prianím "Beaux rêves à tout le monde à Chateauroux!" Sladké sny všetkým v Chateauroux!

Deň ôsmy:)

V sobotu ráno sa priestor pred stanicou postupne zapĺňa študentami, hosťujúcimi rodinami a profesormi zo všetkých štyroch zúčastnených škôl. Boli to krásne dni naplnené činnosťami, ktoré dávajú zmysel. ZMYSEL - tak dôležitý pre dnešnú generáciu. Vidíme sa? Pri vývine udalostí vo svete sa neodvážim povedať čo bude o mesiac. Aj to sa máme učiť - hľadať oporné body v neistote. 

Au revoir, nos chers! Merci beaucoup! Bol to nezabudnuteľný zážitok! Vďaka za všetko, za vaše prijatie a tiež odvahu nebáť sa prijať inakosť!

Nasadáme do vlaku, mávame všetkým, ktorých vidíme na peróne a smer Paríž! Po vyše hodiny cesty sa v Paríži lúčime s poľskou a nemeckou skupinou. Čaká nás ešte ďalšie objavovanie tohto čarovného mesta.

Tour Eiffel je plná turistov, ktorí sú rozhodnutí zdolať ju aj s tým nekonečným radom záujemcov o ňu a keďže odhodlania by aj bolo, ale času málo, vydávame sa na Trocadéro, odkiaľ si ju zväčšníme na pamiatku do svojich telefónov. Po Kleberovom bulvári naďabíme na Rue de Pressbourg a obdivujeme L'Arc de Triomphe - Víťazný oblúk na námestí Charles de Gaulle alebo Place de l´Étoile -  "Hviezdnom námestí" odkiaľ vychádza 12 avenues, ktoré tvoria hviezdu. Po jednej z nich - povestných Champs Elysées - Elyzejských poliach sa predierame cez dav ľudí, ktorí sa tiež v  toto nádherné sobotné popoludnie rozhodol stráviť prechádzkou na slniečku. Rýchlo preletíme Place de la Concorde - Námestie Svornosti, kde sa len matne cez plátno snažíme uvidieť obrysy Obelisku, zahaleného kvôli reštaurátorským prácam, a vhupneme do Jardin des Tuilleries (áno už spomínané Tehličkové záhrady), kde sa počet tých ľudských mravčekov o čosi znásobil oproti minulému týždňu. Máte dojem, že všetci Parížania sú vonku. Veď prečo zostať doma? Ich záhrady sú veľkolepé, plné umeleckých skvostov (sochár Rodin priamo pred vami!), krásne udržiavané, priam nabádajúce sadnúť si na trávnik a vychutnať piknik s priateľmi. Na okolitý ruch si obyvatelia dávno zvykli, je skoro nevyhnutný pre ich každodenný život. Francúzi sú národ, ktorí radi pozývajú a sú radi pozvaní. Všade vonku sú ako doma! Ulica je pre nich „spectacle“ - predstavenie! No a my sme tiež pozvaní - nechať sa ohúriť tým najvzácnejším, čo skrýva múzeum Louvre. (po trnavsky Lúver!)  Výborná aplikácia a k tomu skvelá orientačná sprievodkyňa Anetka urobili z tej pozvánky nezabudnuteľnú 2-hodinovú návštevu. Mona Líza, samotrácka bohyňa Víťazstva, milétska Venuša, Svadba v Káne Galilejskej a mnoho ďalších diel neunikli našej pozornosti a obdivu. Po prehliadke sa márne snažíme nájsť vchod na omšu do Notre-Dame. Je neskoro. Stihneme večeru a vraciame sa k "železnej dáme", ktorá každú celú hodinu po zotmení bliká na pozdrav stále pulzujúcemu mestu. Posledná fotka a Adieu!  Niekedy nabudúce! À la prochaine fois! Na hotel sa vraciame metrom, ktorým sa prepraví 4 milióny cestujúcich denne. "Métro parisien" - aj to bola výzva, ktorú sme zvládli. My, z malej Trnavy:),  zato s veľkou ODVAHOU!

Ďakujem vám, kolegynky a študenti! Bol to pre mňa nádherný čas s vami - príjemnými ľuďmi!