V dňoch 12. až 20 marca 2022 sedem žiakov a 3 profesorky Gymnázia Angely Merici absolvovali mobilitu Erasmus+ vo francúzskom meste CHATEAUROUX. Bola to druhá mobilita  v rámci tohto projektu v tomto školskom roku po mobilite v Poľsku. Zostávajú teda ešte 2 mobility, keďže sú 4 partnerské školy a to v Nemecku na jeseň 2022 a na Slovensku vo februári budúceho roka 2023.

Hneď na začiatku, hoci to býva vždy "otrepaný" úvod (ale myslím, že keď sa povie Erasmus každý si vie predstaviť koľko je za tým práce) chcem poďakovať kolegynkám - profesorke Sabínke Blažovej a tiež sestre Damiánke za  ohromnú obrovskú prácu, ktorú robia pre študentov, učiteľov a celkovo pre našu školu. A verte mi, robia to ako profesionálky, ako keby sa už narodili s tým, že sa budú špecializovať na Erasmus projekty. To nie je vtip, taký som mala pocit, keď som ich mohla pozorovať priamo v akcii.

Naše dobrodružstvo sa začalo v sobotu skoro ráno, keď sme sa presunuli do Viedne, a odtiaľ lietadlom do Paríža. Poobjavovali sme  známe aj menej známe miesta tohto hlavného mesta a v nedeľu nás vlak zo Slavkovskej stanice - Gare d'Austerlitz, doviezol za novým dobrodružstvom, za novými priateľstvami a zážitkami do centra Francúzska do mesta Chateauroux.

Tu sa začal hlavný zmysel cesty: Mobilita Erasmus+! Študenti boli ubytovaní v rodinách, kde počas 5 dní precvičovali svoje jazykové znalosti.

V Lycée St.Solange sme vnímali rodinnú atmosféru tohto gymnázia. 

Po úvodných privítaniach, na bližšie spoznanie sa, odpovedáme na otázky z dotazníka spisovateľa M. Prousta a konverzácia sa rozprúdi. Chce to odvahu pre

skok do niečoho neznámeho - istotu, že nie všetko bude na 100% zodpovedať našim predstavám, odvahu na prekročenie komfortnej zóny, mimo ktorej sa toho naučíme podstatne viac, než keď sme v nej.

Počas mobility vládne SUPER atmosféra, kde ten sused pri nás nie je SÚPER, ale všetci máme chuť sa spoznať a prežiť nádherný týždeň v príjemnej atmosfére, efektívnej spolupráci a dobrej komunikácii.

Na úvod absolvujeme prehliadku celého školského zariadenia vrátane materskej a základnej školy. Obedovávame v príjemnej cantine - školskej jedálni. Celý týždeň nám servírujú jedlá, ktoré sú typicky francúzske! La vie est belle!

Objavujeme trésors de la ville - poklady mesta, ktoré má takmer 43 000 obyvateľov.  Nachádzame sa v regióne Centre-Val de Loire, v provincii Berry a teda všetko má prívlastok - berrichon,-ne  - berišonský,-á. Turistické informačné centrum používa na svoju propagáciu super výrok: L' Essentiel, c' est ici! To podstatné je tu! A má pravdu!

Nájdete tu kostol zasvätený sv.Andrejovi, mnoho mestských záhrad,  napr.Jardin des Cordeliers, ale aj zaujímavé múzeum Museé Bertrand nazvané podľa verného Napoleónovho generála. "L' Art, c'est la vie!" Umenie, to je život! dávame  Francúzom za pravdu!

Večery absolvujeme rôzne:  ako pozvaní k profesorke Nathalie na večeru vychutnať si Raclette alebo v reštauráciách objavovaním toho francúzskeho douce la vie - sladký život à la française. Francúzske slimáky - escargots a crème brûlée. Dodržiavame príslovie „Jedlo bez vína a syra je ako deň bez slnka!“ La vie est belle!  Život je krásny! Závidím Francúzom toto ich umenie života do tej miery, že im nehrozí vyhorenie! Alebo áno???

Všetky štyri tímy učiteľov z partnerských škôl sú akoby zázrakom na jednej vlnovej dĺžke. O študentoch ani nehovorím! 

V zmysle: „Nie je nič vzácnejšie na tomto svete ako pocit, že žijete pre niekoho“. (Victor Hugo) sa nesú aj nasledujúce dni v Chateauroux.

Každý tím študentov predstavuje dobrovoľnícke aktivity svojej školy, ktorými pomáha ľuďom bez domova, utečencom a handicapovaným.

Pozorne počúvame predstaviteľov miestnej organizácie Pastorale des Migrants ako zanietene rozprávajú o tom, ako sa snažia meniť životy ľudí, ktorí sa ocitajú bez domova. Aj my Slováci a tiež Poliaci rozprávame o ľuďoch utekajúcich pred vojnou. Čas sme strávili aj čistením parku spolu s klientami zariadenia Écureuils – Veveričky, s ľuďmi s Downovým syndrómom. Ako málo si uvedomujeme hodnotu zdravia v našom živote!

V nádhernej sále  pozeráme tematicky ladený film Intouchable - Nedotknuteľný. Študenti absolvujú aj orientačný beh v parku.

Na programe je aj nádherný zámoček Chenonceau, postavený na vode, ktorý nás okrem architektúry a umeleckých skvostov očaril aj nádhernou kvetinovou výzdobou. Študenti to ale nemajú také ľahké! Každá skupinka si na vlastnej koži vyskúša aké je to pohybovať sa s handicapovanou osobou na vozíku a niektorí s barlami. Že sa nedostali na mnohé miesta? Aj to je realita života mnohých, ktorí žijú vedľa nás.

Po renesančnom obede sa ocitáme v parku a v zámku Clos Lucé v Amboise, kam František I. pozval Leonarda da Vinciho. Nádherná expozícia, ktorá zaujala nielen našu fyzikárku Terezku.

V dedinke Nohant  je na programe prehliadka domu slávnej francúzskej spisovateľky Georges Sand, ktorá písala aj o útlaku žien.  Študenti stále testujú dostupnosť priestorov pre handicapované osoby na vozíku. V Sarzay obdivujeme stredoveký hrad, ktorý svojím „bláznivým rozhodnutím“ v roku 1982 záchránil pán R.Hurbain tým, že kúpil ruiny tejto pevnosti a zaviazal sa ich opraviť. Bohatstvo sa usmeje na odvážnych a odháňa od seba bojazlivých. Aj sv.Augustín mu dáva za pravdu:"Ten, kto sa stratí vo svojej vášni, stratí menej než ten, kto stratí svoju vášeň."  Byť zapálený pre niečo! Aké aktuálne!

Na záver mobility skupinky študentov prezentujú vytvorené plagáty a objasňujú k akým záverom prišli po spoločnej práci v skupine. Hovoria o pocitoch, aké to bolo sedieť na vozíku a byť na chvíľu v koži handicapovaného človeka, či sprevádzať ho. Prednesú svoje návrhy, ako by mohli pomôcť oni sami týmto ľuďom. Všetko v anglickom jazyku. "Koľko rečí vieš, toľko krát si človekom" alebo  "Jazyky sú bránou do sveta"

Preto žiadne výhovorky milý čitateľ prečo nezačať s nejakým jazykom práve teraz.  One day or day one.  Rozhodnutie je na Tebe:)

Na záver pán riaditeľ gymnázia zasadí strom – olivovník -  na pamiatku na Erasmus+ a menuje Ivana ako krstného otca tohto medzinárodného stromu. Večer sa pri rozlúčkovom večierku stretáme s predstaviteľom mesta pre zahraničné vzťahy, ktorý s nami konverzuje v angličtine, nemčine a samozrejme aj v rodnej francúzštine. Na sklonku dňa obdržíme atestácie, darčeky, ochutnáme špeciality z regiónu, ktoré pripravili kuchári tejto školy a zabavíme sa spoločným belgickým tancom. Tanec - jeden z jazykov, ktoré spájajú ľudí po celom svete. 

V sobotu ráno sa na stanici lúčime so študentami, s hosťujúcimi rodinami a profesormi. Boli to krásne dni naplnené činnosťami, ktoré dávajú zmysel. ZMYSEL - tak dôležitý pre dnešnú generáciu. Stretneme sa ešte niekedy?. Aj to sa máme učiť - hľadať oporné body v neistote. 

Au revoir, nos chers! Merci beaucoup! Bol to nezabudnuteľný zážitok! Vďaka za všetko, za vaše prijatie a tiež odvahu nebáť sa prijať inakosť!

Nasadáme do vlaku, mávame všetkým, ktorých vidíme na peróne a smer Paríž! Tam sa po vyše hodiny cesty lúčime s poľskou a nemeckou skupinou. Nás čaká ešte ďalšie objavovanie tohto čarovného mesta.

Večer sa odfotíme pri "železnej dáme", ktorá každú celú hodinu po zotmení bliká na pozdrav tomuto stále pulzujúcemu mestu a aj nám! Na hotel sa vraciame metrom, ktorým sa prepraví 4 milióny cestujúcich denne. "Métro parisien" - aj to bola výzva, ktorú sme zvládli. My, z malej Trnavy:),  zato s veľkou ODVAHOU! V nedeľu odlietame z obrovského letiska Charlesa de Gaulla a Adieu!  Niekedy nabudúce! À la prochaine fois! Ďakujem vám, kolegynky a študenti! Bol to pre mňa nádherný čas s vami - príjemnými ľuďmi!

A ak by ste si chceli prečítať ešte viac - nech sa páči: Erasmus_2022.docx