Angela Merici –

zakladateľka sestier uršulínok

a patrónka školy

Táto jednoduchá, ale odvážna žena sa narodila okolo roku 1474 v mestečku Desenzano del Garda v Taliansku. Detstvo i dospievanie strávila na samote zvanej „Le Grezze“ na okraji Desenzana, kam sa rodina presťahovala. Tu bola spolu so 4 súrodencami vedená k vzájomnej úcte, pohostinnosti, k životu modlitby. Pri stole im otec často čítal životopisy svätých, ktorých osudy so zápalom a oduševnením svojho mladého veku chcela nasledovať.

Táto idylka ale netrvala dlho. Po smrti oboch rodičov i staršej sestry odchádza do výchovy k strýkovi Biancosovi do Salo. Ten bol tohto času vážený a zámožný člen mestskej rady. Tu, hoci mala príležitosť na pohodlný život, stáva sa františkánskou terciárkou, aby mohla slobodnejšie pristupovať k sviatostiam a hlavne lepšie nasledovať Krista.

Po návrate do Desenzana sa venuje starostiam o dom, poľným prácam a službe ľuďom. Tak v skrytosti dozrieva v ženu schopnú kráčať proti prúdu myslenia ľudí vtedajšej doby. Jej spôsob života totiž nepripadal vtedy do úvahy – žena sa buď musela vydať alebo vstúpiť do kláštora – iný štýl života jej nezabezpečoval ochranu. Často ani nemala na výber. Ale rozhodli o nej rodičia, či príbuzní. Angelina pre mnohých mladícka tvrdohlavosť prerástla všakv odhodlanosť a úžasnú vyrovnanosť jej charakteru. Jej činnosť a život vzbudzujú úctu a obdiv.

Preto ju jej františkánski predstavení pozývajú do mesta Brescia k váženej pani Catarine Patengolovej, ktorá stratila vo vojne manžela a deti. Angela tak spĺňa poslanie tešiteľky a radkyne. Toto poslanie sa postupne rozširuje na všetkých, čo sa na ňu obracajú s prosbou o modlitby alebo ako na prostredníčku a uzmierovateľku. Jej povesť vyústila do toho, že sa stala všeobecne známa ako: „matka“, „madre“, ku ktorej prichádzali po radu ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev.

V Taliansku, zničenom vojnami, sa stáva osobnosťou „znamenia“. Obdarená obdivuhodným zmyslom pre vzťahy, usiluje sa všetkým odovzdať posolstvo nádeje a radosti, ktorá ju oživovala. Počet mladých žien okolo nej sa neustále zväčšuje a tak pomaly na konci svojho života, bohatá na skúsenosti, poslúchne naliehavú výzvu svojho Boha a konečne sa rozhodne založiť Spoločnosť svätej Uršule. Vo svojej Regule, Radách a Odkazoch, inak v tej dobe úplne originálnych, predpisuje iba to, čo už žila so svojimi spoločníčkami:

• V dobe, keď bolo zvykom, že rehoľníčky žili v kláštore, vzdialené od sveta, rozhoduje, aby členky Spoločnosti žili svoje zasvätenie vo svojom životnom prostredí.
• V spoločnosti, v ktorej mali dominantné postavenie muži, kladie dôraz na dôležitosť úlohy ženy pri ochrane a odovzdávaní podstatných hodnôt.
• V spoločnosti, ktorá rozdeľuje tých, čo pracujú, a tých čo sa modlia, uskutočňuje „prelom“ tým, že angažuje laikov a zasvätené osoby spoločne pracovať v službe evanjelia.

Umiera 27. januára 1540 v chýre svätosti.