Dňa 2.júna 2016 sa trieda II.A a francúzštinárska skupina II.B zúčastnili zaujímavej exkurzie na pamätník M.R.Štefánika - Bradlo a do Múzea M.R.Štefánika v Košariskách. Prostredníctvom prehliadky expozície a výkladu o živote M.R.Štefánika si rozšírili vedomosti o tejto veľkej osobnosti slovenského národa. 

 

Paríž 2015

V čase rozbiehajúceho sa školského roka sme so študentmi 2.B, 3.A a 3.B navštívili šarmatné francúzske mesto na Seine. Cesta autobusom sa zdala byť od piatku druhej popoludní nekonečná, no nakoniec, okolo siedmej hodiny ráno, sme s krátkymi zastávkami dorazili do práve zobúdzajúceho sa mesta, ktoré spalo ešte pokojným sobotňajším spánkom. Vystúpili sme z autobusu a niektorí študenti si mysleli, že to, čo v diaľke vidia je len maketa Eifelovky. Taká sa im zdala byť mrňavá. Hneď sme si to namierili cez námestie Concorde- Námestie Svornosti s obeliskom Louxor do Tuillerejských- Tehličkových záhrad. Voľné lavičky tu pri fontánach zívali prázdnotou a ja som si uvedomila, že tak prázdne som tieto záhrady ešte nikdy predtým nevidela. Nemuseli sme sa predierať cez davy turistov a domácich, takže prechádzka bola o to jednoduchšia a mimoriadne príjemná. Videli sme väčšinou len ľudí holdujúcich zdravému životnému štýlu ako zabehávajú a možno tiež využívajúľudoprázdny priestor. Cez záhrady sme sa popod Malý víťazný oblúk – l´Arc du Carroussel dostali až k Louvru – klenotu mesta, ktorý vo svojich útrobách ukrýva vyše 400 000 umeleckých diel. V ten deň ale jeho návšteva nebola na pláne, tak sme sa len odfotili a pokračovali v objavovaní ďalej. Navštívili sme záhradu Kráľovského paláca – Palais Royal a obdivovali sme Burenove stĺpy. Po moste patriacom zaľúbencom Pont des Arts sme prešli k Francúzskej akadémii, ktorá dohliada na vývin francúzskeho jazyka. Jeden pár zaľúbencov nenechal všetko na náhodu a pripevnil si zámku na časť mosta ako vyjadrenie nerozlučnosti ich lásky. Paris est si romantique!

Návšteva Múzea d´Orsay – v budove bývalej železničnej stanice priniesla veľké zadosťučinenie po tak dlhej a namáhavej ceste. Diela od Moneta, Maneta, Turnera a ďalších nás na chvíľu preniesli do sveta impresionistov a naše oko sa mohlo potešiť živosťou farieb. Farby hrali jedna s druhou a čas uplynul tak rýchlo.

Z múzea sme popri Seine obdivovali stánky „bouquinistes“ predávajúcich plagáty, pohľadnice a suveníry pripomínajúce Francúzsko. No skrátka, nedalo sa od toho všetkého len tak oči odtrhnúť, a preto prísne oko nášho sprievodcu nám zavše vyčítalo tie „pozastavenia“.

Nasledovala prehliadka centra mesta. Postupne sme sa dostali až na Ile de la Cité - Ostrov mesta, kde sa nachádza gotická dáma ospievaná V.Hugom – Chrám Matky Božej – Notre Dame. Odkvapy chrámu v podobe čertov sledovali práve prebiehajúcu manifestáciu a davy turistov. Odtiaľ bolo už len na skok k Fontáne sv.Michala – k miestu, kde sa začína Quartier latin - Latinská štvrť rozprestierajúca sa na ľavom brehu rieky Seiny. V reštaurácii Gyros sme si dali kebab s hranolčekmi „french fries“ a hor sa objavovať Sorbonu, Luxemburské záhrady a Pantéon. Ako si tak sedíme v záhradách, ktoré sú mimochodom moje najobľúbenejšie, pred nami na kvetoch a kríkoch vystrájajú malé myšky. Bolo príjemné ich pozorovať so zapadajúcim slnkom. Nasledoval presun a príchod na ubytovanie. „Unimobunky“ Formula ako to nazvali niektorí študenti, nám poskytli to nevyhnutné, čo sme potrebovali a po noci strávenej v autobuse a dni, kedy sme boli stále na nohách, si naivný človek myslel, že nájde trochu odpočinku. Ale nie, Paríž vám zaspať nedá. Niektorí študenti ten čas využili na nadväzovanie nových priateľstiev, najmä poľských, a na hlučnú zábavu, čo u niektorých na druhý deň zanechalo aj následky.

 

Ráno sme sa ako hrdinovia zobudili do nového dňa, dali sme si bagetu s maslom a po šálke kávy tak potrebnej, sme už aj trielili do Versailles. Veľký rad turistov pochádzajúcich najmä z Ázie v tvare hada neveštil nič dobré, a tak sme si vystáli hodnú chvíľu kým sme mohli začať obdivovať palác mnohých Ľudovítov. Táto návšteva bola v úplnom protiklade k sobotňajšiemu doobediu, kedy sme sem tam zazreli človiečika v záhradách. Presun cez jednotlivé sály bol náročný a niekedy som mala pocit, že ten palác praská vo švíkoch. Ľudovít XIV to myslel naozaj veľkolepo a megalománsky, no za celý svoj život si určite ani nepomyslel koľko ľudí prejde jeho komnatami. Od cenných „stariniek“ sme sa okolo obeda presunuli do modernej štvrte na severozápade Paríža nazvanej La Défense – Obrana. Spod Grande Arche - Veľkej Archy – moderného víťazného oblúka sme uvideli Champs Elysées – Elyzejské polia, najväčšiu promenádu s Víťazným oblúkom - l´Arc de Triomphe. Nádherné prepojenie z minulosti do budúcnosti.

Popoludní sme načreli do iného súdka. Naša ďalšia zastávka Montmartre – štvrť umelcov a rôznych kultúr s jediným kopcom v Paríži, na ktorom hrdo stojí a bdie nad celým mestom Bazilika Najsvätejšieho Srdca – Sacré Coeur – torta, ako ju nazývajú Parížania, lebo je postavená z bieleho mramoru a svojou architektúrou v romano-byzantskom štýle naozaj pripomína tortu. Je to štvrť kontrastov – svätý chrám a nočné kluby, prostitútky, kabarety Chat Noir – Čierna mačka a Moulin Rouge – Červený mlyn, malebné námestie Place du Tertre s maliarmi... Slovák tu zažíva kultúrny šok. Pri pohľade na rôznorodosť rás a národností máte dojem, že je tu zastúpená celá zemeguľa. Ešte sa zastavíme pri rozžiarenej Eifelovke, ktorá nám dáva dobrú noc a prenasledovaní predavačmi ponúkajúcimi suveníry, nastupujeme do autobusu na ubytovanie. Čaká nás ešte balenie kufrov a krátky spánok, lebo je už neskoro a ráno zasa vstávame zavčasu.

 

Posledný deň sa prebúdzame do mierne zatiahnutého počasia. Vystupujeme na Tour Eiffel – najskôr pešo a potom výťahom. Výhľad je super, v diaľke obdivujeme zlatú kupolu Invalidovne, kde odpočíva Napoleon. Schádzame dolu, prejdeme Trocaderom, kde si dáme spoločnú fotku, zastaví nás dav paparazzov, ktorí fotia hviezdy modelingu práve uplynulého Fashion week Paris. Prichádzame k Víťaznému oblúku- l´Arc de Triomphe a začína pršať. Nuž aj tak sme mali šťastie. Sprievodca nám vraví, že skupine z jednej hlohovskej školy, ktorá navštívila Paríž mesiac pred nami, pršalo celé tri dni. Myslím, že v jednom šansóne sa spieva, aký je Paríž krásny za dažďa, ale pre turistu, ktorý ho vidí na tri dni, to nie je veľmi príjemné.

Prechádzku po bulváry Champs Elysées dlhom 2 km a širokom 71 metrov absolvujeme za dažďa a stretávame sa pri Carrousselskom oblúku aby sme konečne začali objavovať Louvre- bývalý Kráľovský palác, dnes múzeum umenia. La Joconde od majstra Leonarda, ako nazývajú Monu Lisu Francúzi, majestátne visí pred davom fotiacich turistov a oproti nej sa nedá zahanbiť ani Svadba v Káne galilejskej od Paola Veroneseho. Na moje prekvapenie, Taliani opäť zapožičali Louvru aj Štyri ročné obdobia od Arcimbolda, ktoré som márne hľadala pred pár rokmi keď sa vytratili späť do Talianska. K ďalším dvom skvostom, k milétskej Venuši a samotráckej bohyni Niké sa predierame cez dav turistov míňajúc Madame Recamier od J.L.Davida a Korunováciu Napoleona. So študentmi sme vypočítali, že keby sme sa chceli pristaviť pri každom diele aspoň 5 sekúnd bez premiestňovania, potrebovali by sme viac ako 23 dní strávených v tomto múzeu. Louvrom končíme prehliadku mesta. Plavba loďou po Seine je už "passé" vzhľadom na stále výdatnejší dážď. Zastavíme sa ešte v obchodíku kúpiť hmatateľné jedlé spomienky, nech prinesieme niečo z atmosféry aj domov a s mokrými nôžkami nastupujeme do autobusu. Osvietený osvetlený Paríž nám dáva posledné zbohom, prechádzame okolo Seiny popod budovu Ministerstva financií, ktoré má jednu nohu na suchu a tá druhá je ponorená v rieke.Skutočne je to mesto kontrastov a nechá vás opantať sa ním tak, že ho túžite navštíviť vždy znova a znova.

Au revoir, mon amour Paris!

Martina Vranikovičová