V júni 2025 sa učiteľky fyziky L. Bubánová a S. Franková zúčastnili študijného pobytu v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve. Pobyt zameraný na oboznámenie sa s činnosťou CERN-u určený pre učiteľov fyziky zo Slovenska podporilo Ministerstvo školstva, Asociácia fyzikov Slovenska a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tento pobyt poskytol výnimočnú príležitosť vidieť zblízka jedno z najvýznamnejších výskumných centier sveta.
Počas pobytu navštívili viacero kľúčových pracovísk v CERN-e, vrátane riadiacich centier, výskumných laboratórií a experimentálnych zariadení súvisiacich s Veľkým hadrónovým urýchľovačom (LHC). Dozvedeli sa o fungovaní detektorov, význame jednotlivých experimentov (napr. ATLAS, CMS), ako aj o praktických aplikáciách vedeckého výskumu vo fyzike častíc.
Aktivity boli prevažne pozorovacieho a vzdelávacieho charakteru – nezúčastňovali sa na samotnom výskume ani na meraniach, ale mali možnosť nahliadnuť do každodennej práce vedcov a technikov v CERN-e. Súčasťou programu boli odborné prednášky a prezentácie, ktoré poskytli širší pohľad na význam medzinárodnej vedeckej spolupráce a na výskum na hraniciach ľudského poznania.
Procesy, ktoré sa v CERN-e študujú, prebiehali zhruba milióntinu sekundy po Big Bangu. Sme však 13,8 miliardy rokov od vzniku vesmíru. Vedci ešte stále nerozumejú úplne presne tomu, ako je vesmír postavený. Podľa toho, ako vyzerajú výstupné dáta, poznáme len 5 percent vesmíru. O zvyšných 95 percentách nevieme veľa povedať. Čiže v CERN-e sa snažia študovať vznik hmoty. Fyzici vravia, že sa pozerajú Bohu do kuchyne. Nepolemizuje sa s tézou, že Boh stvoril svet. Snažia sa zistiť, ako bol svet stvorený a ako funguje, a idú o krok ďalej k Big Bangu, v ktorom vznikol čas a priestor.
Vyvíjané technológie pre výskum v CERN-e majú aj konkrétne praktické uplatnenia napríklad v nemocniciach - urýchľovače vedia vyrobiť izotopy, ktoré sa bežne nevyskytujú, ale dajú sa využiť v liečbe aj diagnostike rakoviny. CERN je lídrom v projekte, ktorý konštruuje zariadenie na operovanie rakoviny, či nádory ničí urýchľovačmi. Detektory sa po určitej modifikácii používajú na zobrazovanie a sú súčasťou tomografov (CT). S Airbusom vyvíjajú supravodivé káble pre nové generácie lietadiel. S Volvom sa vyvíjajú systémy na autonómne riadenie, pretože v CERN-e sa analyzujú obrovské množstvá dát. Umelá inteligencia, ktorá riadi urýchľovač, je nasadená v Aténach v nemocnici, kde analyzuje CT mozgu. foto
