Expedícia č.1

Dňa 20.mája 2022 sme na našom Miestnom centre DofE pri Gymnáziu Angely Merici začali šiestu sezónu expedícií v 6.roku fungovania centra. Sezónu otvorili 3 skupiny na Bronzovej úrovni ich cvičnými expedíciami. Boli to Dofáci z I.A, I.B a triedy Q. A a expedičné vedúce Mgr. Jana Kuracinová a Mgr. Martina Vranikovičová. Trasa: Naháč Katarínka a stanovanie na  Dobrej Vode.  Dofáci mali dobrú kondíciu, niektorí boli výnimočne vybavení a pobalení (Janko Jurík mal snáď všetko, na čo ste si spomenuli). Ani dážď v noci počas stanovania ich nedemotivoval. Cvičnú expedíciu dali ľavou zadnou a tak sa tešíme na ďalšie skupiny! 

     

 

Expedícia č.2

NIČ MI NEBOLO NEMOŽNÉ, LEBO SOM CHCEL. (M.R.Štefánik)

Dňa 20-22.5.2022 sa konala v poradí druhá expedícia, tentokrát cvičná na Striebornej úrovni. Expediční vedúci – Bc. J.Vozár, Mgr. M.Vozárová a Mgr. M.Vranikovičová a štyria Dofáci - T.Cák, T.Vachan, M.Marioth z Kvinty a tiež J.Mikulčík z 1.B skočili rovno na Striebornú úroveň a tak mali aj náročnosť expedície vyššiu. Prvý deň po hektickom nástupe si to ako za trest vyšli  z námestia v Brezovej pod Bradlom v plnej poľnej na Mohylu M.R.Štefánika. Strmý svah pod mohylou vystúpali rezko a ako odmena ich čakal nádherný výhľad (rovnakú trasu už vraj raz absolvovali ako skauti, ale za horších podmienok) - žeby „déjà vu“ ?  Pod mohylou nás všetkých oslovil aj samotný M.R.Štefánik – samozrejme v prestrojení. Jeho 15 minútové vystúpenie bolo pôsobivé a tak sme aj my začali snívať. Dolu svahom chlapci natrhali bazu na čaj a ide sa na Dobrú Vodu. Keďže expedícia mala oficiálne začať až od námestia dostali možnosť kúpiť zápalky a pohotoví chlapci neodolali ani akcii na melón, ktorý potom niesli celou trasou túry. Sami si ušili na seba bič, ale brali to ako odmenu. Veru pohľad na život je dôležitý. Svoju kondíciu predviedli aj obdivuhodným výkonom – trasu na Dobrú Vodu dali výnimočne rýchlo za 2,5 hodiny. A pritom spievali, tancovali, aby vystrašili medveďov,  ale hlavne si pomáhali, striedali sa v nosení stanu. Proste tak ako má SPOLUpracovať tím. Tomáš sa dokonca z kopca vrátil naspäť dolu pomôcť kamarátom zobrať náklad a znovu tak musel vystúpať kopec. Na konci túry neobišli ani Dobrovodský hrad. Večer pripravili vynikajúcu ryžu, kuracie na smotane, americké zemiaky a uhorkový šalát. Vydržali do polnoci rozprávať o svojich skúsenostiach zo skautingu a potom niektorí šup do hamaku a niektorí do stanu. Trošku popršalo a bolo celkom chladno. Na druhý deň ich vzhľadom na ich kondíciu čakala len taká prechádzka z Dobrej Vody cez Katarínku do Naháča. Na obed pripravili cestoviny s rybičkovo-rajčinovou omáčkou a pekne si oddýchli. Pri Naháči strávili druhú noc a ráno sa ponáhľali domov, lebo život mal pre nich pripravené ďalšie dobrodružstváJ.

Táto expedícia chlapci, ktorú som s vami prežila, bola pre mňa úžasná a výnimočná. Ďakujem vašim rodičom, že vás takto podporujú v aktivitách, ktoré robíte a Bohu za to, že máte takúto pevnú vôľu dávať sa na zdolávanie prekážok, lebo to čo ste tam predviedli, to vyzeralo ako keby ste v 16-tich rokoch boli už okresané pekné kamene rodičmi, skautingom, výchovou, všetkými skúsenosťami, ktoré ste zažili a ktoré ste mi tam porozprávali a ktoré vás takto krásne vyformovali. Bolo úžasné aké tempo ste držali, toto nepredviedla zatiaľ ani jedna skupina. Perfektne vybavení, skoordinovaní. Buďte vďační za vaše kamarátstvo, krásne si rozumiete a pomáhate. Ďakujeme za príjemnú veselú spoločnosť, kvalitne strávený čas a výborné jedlo. M.V.

     

Expedícia č.3

Statky - zmätky

Dňa 3.6.-5.6.2022 sa konala expedícia č.3 pre bronzovú cvičnú a bronzovú kvalifikačnú úroveň a tiež pre striebornú cvičnú úroveň. 

Vyštartovali sme v piatok  z Trnavy  autobusom, ktorý  nás doviezol na zastávku z názvom PREKÁŽKA,  ktorý dal expedícii aj symbolický význam. Plán trasy v prvý deň nebol vôbec náročný,  ale horúčava skomplikovala život Dofákom a riadne ich unavila.  V polovici trasy po polhodinovej prestávke sa strieborniaci rozhodli vydať síce po červenej značke,  ale úplne opačným smerom a  tak by sa boli dostali na Dobrú vodu a nie na Bukovú, bronzoví kvalifikační - tí by išli  pravdepodobne po žltej namiesto červenej značky.  Každému sa páčil skrátka iný smer. Po vzájomnom vykonzultovaní trasy aj s mapou sme sa všetci vydali jediným správnym smerom Cesta bola nekonečná, ale nakoniec sme dorazili do cieľa. Za miestom na stanovanie sme museli zájsť na Sokolské chaty, do prekrásneho prostredia bez signálu. Po nájdení vhodného miesta, ktoré nám jeden jeho majiteľ ponúkol,  sa jeho druhá majiteľka rozhodla neuľahčiť nám to a po vzájomnom vysvetľovaní sme si, asi ako všetko na tejto expedícii, po druhý krát mohli vydýchnuť a stanovať. Večer predsa len Dofáci založili oheň a rozprávali sme sa a spievali, čo nám hrdlo stačilo. Dážď nás v noci neobišiel ani počas tejto expedície a tak niektorí prežili naozaj krušnú noc, čo sa odzrkadlilo aj na druhý deň.  Skoro ráno sme vstali, všetko po sebe upratali, veď chceme, aby nám tu ešte dovolili stanovať (mala som na mysli možno budúci rok) Odprevadili sme cvičných bronzových na vláčik z Bukovej. Rušňovodič, aj sprievodca sa rozplývali nad super spôsobom trávenia voľného času mladých ľudí.  Druhý deň nás trasa mala doviesť k obci aj k priehrade Buková. Po ceste sme videli srnky, užovku aj Roháča obyčajného -  najväčšieho chráneného a užitočného chrobáka a všeličo iné. A boli sme svedkami  vzájomnej pomoci bronzovej Dofáčky strieborným Dofákom, ktorí ju  potrebovali. Niekedy veci a situácie len tak vyzerajú, ale v skutočnosti sú iné.   Odpoveď na moju otázku "vidíme zelenú?" bola trikrát "vidíme veľa zelenej" a veru tak dostatočne veľa tej zelenej nebolo, lebo sme sa po1.krát za 6 rokov expedícií dostali na to miesto, odkiaľ sme ráno prišli,  len z inej strany, pretože sme nešli po tej správnej "zelenej" . Počas cesty sme sa niekoľkokrát riadili heslom dôveruj, ale preveruj,  keď sa nám nezdalo, že ideme dobrým smerom,  konzultovali sme mapu, no ale únava a roztržitosť urobili svoje. Každý nesieme za to zodpovednosť, samozrejme okrem dvoch Dofáčiek, ktorým to nejako nesedelo. Po "deja vu"  zas a znovu na Sokolských chatách, Dofáci podotkli, "veď ste vraveli, že tu chceme ešte niekedy stanovať "  - no to som ráno nemyslela, že to bude ešte v ten istý deň   Niekedy sa zlé veci stanú preto,  aby sa nestalo niečo horšie a možno aj nie,  ale to isto nevieme povedať a  tak len dúfam,  že to pre nás všetkých bola lekcia,  z ktorej si každý jeden máme zobrať ponaučenie.  Hovorí sa, že najviac sa naučíme v ťažkých obdobiach, nie, keď všetko ide ako má. Tak dúfam, že to aj u nás padne na úrodnú pôdu. Pred cestou domov,  ako sme čakali na autobus,  sme mali ďalší silný zážitok,  okrem toho, že som na ceste naďabila na velikánsku  užovku stromovú (nášho najdlhšieho hada), pán šofér autobusu, ktorý sa v jeden moment rozhodol vynadať nám, že nás takých špinavých  nezoberie do Trnavy,  si to po 20 minútach rozmyslel, zahral prívetivého a do tej Trnavy nás nakoniec zobral.  Nijaká situácia netrvá večne a aj toto bol obrat jeho správania o 180 stupňov. Niekedy dostaneme v živote šancu opraviť svoje správanie,  ale niekedy nie a zaplatíme za to, že nemeníme svoj vzorec správania. Veru zaujímavé znamenia sme na tejto expedícii dostali. Ďakujem Katke Kršákovej za jej obrovskú ochotu a pomoc. MV

      

 

Expedícia č.4

Áno, je to tak. Už 4. expedícia v tomto roku. A ešte stále nie posledná!

Číslo 4 sprevádzalo túto expedíciu vo viacerých pohľadoch. Absolvovali ju tímy 4 úrovní: bronz cvičná (1 tím), bronz kvalifikačná (2 tímy), striebro cvičná (2 tímy) a striebro kvalifikačná (2 tímy). Počas troch turistických výkonov v „plnej poľnej“ sa pri dofákoch vystriedali 4 vedúci a hodnotitelia dobrodružných expedícii: pani riaditeľka Janka, pani zástupkyňa Marta, pán profesor Adam (ten absolvoval všetky tri dni  - všetka česť) a externý expedičák Jojo. Počas putovania a nocovania sa vystriedali všetky 4 ročné obdobia (horúce leto cez deň, zima v noci, lejak ako v jesenný podvečer a jarné slniečko ráno).

Ale už nechajme tú štvorku tak. Spolu 7 tímov vyrazilo v postupných časových intervaloch zo Zabitého pri Doľanoch. Do cieľovej lokality na Jahodníku dorazili v rôznych časoch a bez problémov. Počasie krásne, trasa menej náročná. Už len nájsť dobré miesto na rozloženie stanov. Podarilo sa. Prikrčené šušťavé „domčeky“ a zavesené hamaky roztrúsené v lese sľubovali pohodlné nocovanie. Ale   ešte pred tým treba pripraviť teplé jedlo, rozložiť táborák, zaspievať si (tento ročník DofE je obzvlášť spevavý) a zahrať si Mestečko Palermo. Až teraz je to kompletné. Dobrú noc!

Druhý deň – cviční bronzáci smer domov, bronzoví kvalifikační smer Plavecký Mikuláš cez Čiernu skalu  na Mon Repos (áno, je to na Slovensku). Druhá noc bola určená už len pre strieborných. Po náročnom dni, pri ktorom sa štverali na Čiernu skalu, dorazili dofáci na Amonovu (nie Amorovu) lúku. Náročné bolo aj nájsť prameň s pitnou vodou. Po viacerých vyschnutých miestach objavili dofáci vymoženosť doby – pootočiť kohútikom a hľa, voda tečie. Nevadí, hlavne, že sa predišlo dehydratácii. Oblaky si pri tom behali hore, dolu po oblohe a začali sa formovať do hrozivo sivých formácii. DofE bez dažďa alebo búrky? Pravdepodobnosť blízka nule. Tak aj bolo. Práve v momente, keď  sa po získaní vody varili samé dobroty, začal lejak, ktorý sa vrhol nie len na stany, ale aj batohy, ktoré sa nestihli schovať, dofákov a dokonca aj jeden spacák to chudák nestihol.

Nové ráno, nová trasa smer Sološnica pre strieborných. Hotovo. Zvládlo sa to. A aby sme nezabudli na našu "zlatú" Emku, ktorá si s nami cvične "vybehla"... Tú čakajú o týždeň 4 dni a tri noci. A s ňou to absolvujú obetaví strieborní parťáci. 

 

Dofáci č. 4 boli skvelí, vedeli sa dobre orientovať v teréne, správať sa v prírode a dodržiavať pravidlá. Mali stanovený účel svojej expedície, kráčali po tímoch (niektorí aj dobrovoľne bosí), pomáhali si, podporovali sa. Vďaka všetkým a za všetko! Lebo všetko bolo skvelé! 

 

ROZHOVOR S KOORDINÁTORKOU DofE na GAMe

Martina Vranikovičová, Gymnázium Angely Merici, Trnava

Koordinátorka Martina Vranikovičová vníma program nasledovne: „DofE je podľa mňa taká kalokagatia v praxi - harmonický súlad fyzickej a duchovnej stránky človeka.” 

Na Gymnáziu Angely Merici v Trnave, kde pôsobí aj Martina Vranikovičová, učiteľka francúzskeho jazyka, občianskej náuky a finančnej gramotnosti, im záleží aj na sociálnych zručnostiach mládeže. Popri práci učiteľky sa Martina vo voľnom čase venuje aktivitám spätým s DofE a zastáva rolu DofE Koordinátorky na tejto škole. 

Dofáci v tom nie sú sami

Martina Vranikovičová sa do DofE zapojila už pred šiestimi rokmi. No aby v tom čerstvo nových Dofákov nenechala samých, rozhodla sa neoficiálne si program vyskúšať na vlastnej koži. Spolu s nimi si určila ciele vo všetkých troch oblastiach a vytrvalo na nich pracovala: „Aj vďaka tomu teraz dokážem svoje skúsenosti so študentami zdieľať ako s rovnocennými.” 

Rovnováha, ktorá raz pohne svetom 

DofE je podľa Martiny taká kalokagatia v praxi - harmonický súlad fyzickej a duchovnej stránky človeka. „Pre mňa je vyrovnanosť v rozvoji výzvou na celý život a DofE je program, ktorý som ja sama vždy hľadala. Osobne mám pocit, že v niektorých veciach idem do extrémov a rozvíjam sa skôr jednostranne,” pritom si myslí, že by sa radšej mala rozvíjať na viacerých frontoch. Okrem toho ju veľmi oslovil podnet, že podporou detí koniec koncov zlepšuje aj svet ako taký: „Mladí sa dajú ohýbať, sú tvarovateľný materiál a potom pohnú nielen so sebou, ale aj so svetom.” 

Výzvy a ciele

Martina si rada dáva výzvy a toto je výzva pre ňu, aj pre študentov. Venovať sa Dofe si vyžaduje čas a organizáciu aktivít aj navyše, pomimo školské aktivity: „Preto dúfam, že môj voľný čas venovaný Dofákom je naplno zúročený - napríklad, že sa Dofákom ich vlastné výzvy páčia.” Je to pre ňu výzva s nimi udržať krok. „K tomu som tak trošku aj egoistka, lebo verím, že sa to dobro raz vráti všetkým, ktorí ho robia,” priznáva. Ako ona sama tvrdí: „Niekto seje a druhý žne,” s tým sa musíme zmieriť. No učiteľka Martina má nádej, že raz bude žiť v lepšom svete. 

Spoznávanie v inom kontexte

Martina je Koordinátorkou, Vedúcou a Expedičáčkou, niekedy zastúpi aj rolu Expedičnej Hodnotiteľky. Má skupinky Dofákov, ktorým pomáha určovať si ciele, kontroluje ich a motivuje, ale nie je na všetko sama. Do DofE je zapojené celé vedenie školy, dokonca aj pani riaditeľka. „Spolu chodíme na expedície a tvoríme výborný tím,” je to motivujúce, že aj niekto na taktomto poste nemá problém ísť so žiakmi na expedíciu a dokáže si to užiť. „Vďaka tomu sa aj lepšie spoznáme, medzi sebou či so študentami. Myslím si, že je to zriedkavosť a o to viac si to aj ja, aj žiaci ceníme.”

Všetci si zaslúžia obdiv

Na záver rozhovoru Martina vrúcne hovorí: „Ďakujem všetkým, ktorí do toho idú,” aj Dofákom, aj Koordinátorom, Vedúcim, či mentorom, že sa neboja a skúšajú nové veci, prekonávajú sa. „Vždy je lepšie mať odvahu ako strach, ten nás dokáže ovládať, ale nabrať odvahu a dať si výzvu - to si zaslúži klobúk dolu.” 

DofE Pikoška

Keby sa mohla Martina zúčastniť DofE, vybrala by si nasledovné aktivity:

Talent - maľba alebo práca s hlinou, keramika

Šport - beh - maratón 

Dobrovoľníctvo - práca so starými ľuďmi

 

Autor: Alexandra Galetová
Editor: Simona Lučkaničová