PARÍŽ 19.-23.9.2023

Paríž hlavné mesto Francúzska, mesto lásky a druhé najnavštevovanejšie mesto na svete po Bangkoku. Patrí medzi tisíc miest, ktoré musíte vidieť než zomriete!

Tak túto jeseň nás túlavé topánky zaviedli aj na exkurziu do Paríža. Na cestu sa v skorých ranných hodinách vydalo 46 študentov a 3 vyučujúce,  odhodlaní prežiť takmer dve noci v autobuse.  

Deň prvý

Cestou do krajiny galského kohúta sme sa zastavili v hlavnom meste Bavorska, v Mníchove   (u mníchov :), kde akurát vypukol Pivný festival Oktoberfest. Našťastie,  konal sa na mimo centra a tak sme,  hoci v obrovskej koncentrácii návštevníkov, mohli navštíviť toto mesto na rieke Isar oveľa kludnejsie než sme predpokladali. V srdci mesta na  Marienplatz sme obdivovali zvonkohru znázorňujúcu Tanec pastierov,  ktorá o piatej popoludní začala hrať a ktorá sa nachádza na nádhernej budove Novej radnice posiatej sochami a drakmi. Navštívili sme tiež Kostol Nanebovzatia Panny Márie Frauenkirche s dvoma cibuľovitými vežami (výška 99m),  ktorý bol zbombardovaný v roku 1945 a ktorý je známy legendárnou stopou diabla. V čase osobného voľna niektorí obdivovali krásne parky,  kostoly sv. Petra, sv.Michala, alebo sa túlali zákutiami tohto živo pulzujúceho mesta.

Našim hlavným cieľom bola návšteva Múzea prírodných vied a technológie – Deutsches Museum,  ktoré každoročne navštívi milión návštevníkov a patrí medzi najväčšie múzeá svojho druhu na svete. Videli sme tu množstvo technických exponátov: balóny, lietadlá, rakety, ponorky, lode, kníhtlač,  mohli sme vojsť do pilotnej kabíny a cez rôzne oddelenia  ako biológia, chémia, fyzika, staviteľstvo, doprava sme mohli vnímať historický vývoj a tiež význam ďalšieho rozvoja pre budúcnosť ľudstva. Statočne unavení si sadáme do autobusu a veríme,  že nasledujúca noc bude o čosi lepšia než tá predchádzajúca.

      

 

Deň druhý

Ranné prebúdzanie v stredu 20. septembra bola tak trošku šoková terapia, ale asi zabrala, pretože hnaní túžbou vidieť "slečnu na Seine" "Mademoiselle PARIS" - "slečnu na Seine"  sme sa nejako pozviechali a naštartovali,  len aby sme ju čo najskôr uvideli. Niektoré dievčatá sa aj nezdržali výkriku, keď prvýkrát na vlastné oči zbadali dominantu Paríža - Eiffelovu vežu.

Nie, v ten deň ešte nebolo na pláne ju obdivovať zblízka. Pomaličky  „pas à pas“ – krok za krokom sme sa presunuli cez Latinskú štvrť popri Notre-Dame  - Chráme Matky Božej,  ktorý sa nachádza na ostrovčeku mesta - Ile de la Cité k múzeu  Louvre. Počas renovácie priestoru pred ním postavili známu sklenenú pyramídu, ktorá slúži ako vchod a práve vďaka nej sa Louvre stal jedným z najznámejších múzeí. Bol to odvážny projekt amerického architekta Ieoh Ming Peie, ktorý v roku 1983 presadil vtedajší francúzsky prezident François Mitterrand.  S návrhom nesúhlasilo najskôr až 70% Francúzov,  ktorým sa nepozdávala kombinácia modernej architektúry s historickým nádvorím. No mne sa toto prepletenie pozdáva veľmi rafinované a tiež chic. Louvre  pozostáva z troch krídel: Richelieu,  Sully, Denon a má 7 oddelení: napr. egyptské umenie, antická a orientálna keramika, grécke a rímske oddelenie,  maľby, kresby, rytiny z 13.-19. storočia, stredoveké sochárstvo, renesancia,.... Medzi najväčšie skvosty múzea patrí obraz od Leonarda da Vinciho Mona Lisa - la Joconde - jej záhadný úsmev nie je ale jediné dielo, ktoré sem priláka vyše 9 miliónov návštevníkov ročne - hneď oproti nej sa nachádza Svadba v Káne Galilejskej (Paolo Veronese), a o niečo ďalej Sloboda vedúca ľud od Eugena Delacroixa a tiež Korunovácia Napoleona od Jacques Louis Davida, diela Boticelliho,  Giotta,  Raffaela, Rembrandta a taktiež francúzske korunovačné diamanty,  Milétska Venuša a Samotrácka  bohyňa Víťazstva. Pripravte sa, že behom jednej návštevy neuvidíte všetky skvosty,  nestačil by nám na to ani týždeň, avšak odísť z tohto múzea bez toho aby sme videli čo najviac je veľkou chybou.

My sme sa ale ponáhľali,  pretože ďalším bodom programu bola návšteva Mekky impresionizmu Múzeum d' Orsay, v budove bývalej železničnej stanice, (preto tie hodiny na priečelí budovy).  Obdivovali sme tu  obrazy Monetovej záhrady  v Giverny,  Rybník s leknami s japonskou lávkou,  obraz Raňajky v tráve a tiež Dojem z vychádzajúceho slnka,  ktorý spôsobili škandál na prvej impresionistickej  výstave a tiež Hviezdnu noc od Vincenta van Gogha, reliéf La Marseillaise, Baletku od Edgara Degasa,  niekoľko diel od slávneho Rodina a jeho partnerky Camille Claudelle,  malú Sochy slobody od Francúza Augusta Bartholdiho. Keďže vystavené diela boli pre  každého z nás veľmi známe, o to viac sme boli uchvátení  týmto múzeom. Na rozdiel od Louvre sme cítili takú komornejšiu útulnejšiu atmosféru.

Už sa len rýchlo  "vite, vite“ presunúť k Víťaznému oblúku L' Arc de Triomphe. Presúvame sa metrom a práve tou linkou, ktorá prechádza ako jedna z mála nad zemou a Julka nám točí pohľad na Eiffelovu vežu. Magnifique! Meeeerciii! V jednej z reštaurácií na avenue Wagram si užívame večeru. „Bon appétit! Oh, c´est bon! C´est délicieux!“  Nasadáme do autobusu, ktorý nás konečne po 2 dňoch zavezie na ubytovanie - vidina pohodlnej postele je niečo, čo si po tomto náročnom chodení zrazu vážime oveľa viac než doteraz:)

      

 

Deň tretí

Versailles - to bol cieľ tretieho dňa - mesto vzdialené 17 km od Paríža s honosným zámkom a s prekrásnymi záhradami,  dychberúca pamiatka,  na ktorej sa podieľali traja Francúzi: architekt Le Vau, krajinný architekt André Le Nôtre a maliar Charles Le Brun.  Zámok dal vybudovať francúzsky kráľ Ľudovít XIII., avšak na majstrovské dielo sa zmenil až počas vlády jeho syna Ľudovíta XIV.-  Kráľa Slnko. Versaillské záhrady stavali asi 40 a zámok okolo 50 rokov - bol to symbol absolutizmu Ľudovíta XIV.  nad človekom a prírodou.

V roku 1979 bolo ako jedno z prvých miest zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Len pre porovnanie: Ročne ho navštívi 6 až 7 miliónov turistov, Eiffelovu vežu navštívi tiež 7 miliónov turistov, baziliku Sacré-Coeur si pozrie 10 miliónov turistov a Notre- Dame navštevovalo 13,6 miliónov turistov ročne.

Versaillské záhrady sú podľa Guinessovej knihy rekordov najväčšie na svete. Tu sa uskutočnil aj prvý let teplovzdušného balóna bratov Montgolfierovcov 19.septembra 1783 za vlády Ľudovíta XVI., kedy sa nad dvorom vzniesli ovca, kohút a kačica a o mesiac neskôr aj človek. 

Zrkadlová sieň v zámku, v ktorej sa nachádza 357 zrkadiel, bola dejiskom nielen kráľovských svadieb a banketov, ale aj historických udalostí a aj podpisu Versaillskej zmluvy. Zámok sa stal od roku 1682 oficiálnym sídlom francúzskej kráľovskej rodiny. Veľká francúzska revolúcia to však zmenila a v roku 1789 sa Ľudovít XIV. s manželkou Máriou Antoinettou stiahli do Paríža a do Versailles sa už viac nevrátili.

Bazilika Sacré-Coeur, chrám Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - kostol venovaný aj obetiam 1.svetovej vojny-  je jednou z najkrajších stavieb v Paríži a vo Francúzsku. Navrhol ju Paul Abadie v súťaži so 76 ďalšími architektmi. Abadie však zomrel deväť rokov od začiatku stavby a potom nasledovali ďalší architekti, ktorí ju dotvárali. Stavbu však sprvu kritizovali a hovorili o nej ako o „diele cukrára“ či estetickom gýči.

Nachádza sa na najvyššom bode Paríža – na vrchu Montmartre, ktorý sa týči do výšky 131 m nad morom, avšak najvyšším bodom v hlavnom meste je Eiffelova veža - 330 metrov.

Na stavbu baziliky bol použitý vápenec dovezený z kameňolomu 90 km od Paríža - tento travertínový vápenec pri styku s dažďovou vodou vylučuje látku, ktorá vytvára ochrannú vrstvu, stavbu čistí a zároveň jej dodáva bielu farbu. Bazilika je postavená v romano- byzantskom štýle. Portik s oblúkmi zdobia dve bronzové sochy francúzskych národných svätcov Jany z Arcu a kráľa Ľudovíta IX. Savojského. Bazilika má rôzne prezývky - hovorí sa jej aj „veľký mering - snehová pusinka“, alabastrová svadobná torta alebo veterník. Nachádza sa v nej jeden z najznámejších a najťažších zvonov v Európe (váži 18,8 tony).  K bazilike sa dá dostať pozemnou lanovkou ale aj cez 270 schodov ako Amélia z Montmartru vo filme. Vnútri baziliky je jedna z najväčších mozaík s Ježišom Kristom na svete - 475 m² - zobrazuje Zmŕtvychvstanie Krista, ktorý má otvorené náručie, zlaté srdce a je obklopený adorantami. Stavba bola financovaná vďaka veriacim v Paríži počas štyroch storočí a má aj svoju repliku na Martiniku. Atmosféru dokresľujú aj pouliční umelci od tanečníkov až po hráčov na husle i harfy. Výnimočné tu nie je zahliadnuť ani žiadosť o ruku. Naša skupina tiež mala to šťastie a niektorí si zaspievali spolu s hudobníkom hrajúcim na gitare. Hudba lieči! Spred baziliky sa nám ponúkol dych vyrážajúci pohľad na mesto svetla a aj osvietencov  a my sme sa nevedeli vynadívať!!!

Po večeri sme sa ešte poprechádzali po Champs Elysées - Elyzejských poliach a cestou k prístavu Bateaux-Mouches sme zažili takú poriadnu parížsku dopravnú zápchu, kde sa na križovatke stretlo niekoľko desiatok áut zakliesnených do seba a tento uzol prišla nakoniec rozviazať rázna pani policajtka. Palec hore patrí nášmu trpezlivému pánovi šoférovi – aj chcel odbočiť, ale autá, kolobežky, skútre zo všetkých strán boli rýchlejšie než on, no nakoniec na to doplatili všetci a havko z auta oproti sa len smutne pozeral na túto trmu-vrmu.  Deň sme zakončili čerešničkou na torte „crème de la crème“ -  plavbou loďou po Seine! Nádherne osvetlené mesto nám ukázalo svoju nočnú tvár a Eiffelovka na nás zaľúbene zažmurkala! ♥

      

Deň štvrtý

Eiffelova veža, „enfin“ konečne!

Leje ako z krhly a asi vďaka tomu prechádzame cez turnikety bez čakania pekne postupne. Veď kto by teray šiel na Eiffelovku??? S obavou čo uvidíme v tom daždi a hmle tam zhora vystupujeme výťahom „dans les nuages“ - do oblakov.

Na prvých dvoch poschodiach „Dame de fer“ - Železnej dámy (a nemyslíme tým Margaret Thatcher!) nájdeme dve vyhliadky a na treťom poschodí aj apartmán Gustava Eiffela a Champagne bar.  Oblaky sa rozostúpili, na nebi sa objavila prekrásna dúha a my máme „la capitale“ - hlavné mesto ako na dlani!!!

Pokračujeme návštevou  „la Défense“ - Obrana najmodernejšia časť severozápadne od centra Paríža s množstvom vysokých mrakodrapov, ktorú nazývajú aj Manhattanom Paríža Tento moderný urbanistický celok s výškovými budovami rozličných tvarov, farieb, materiálov stojí na betónovej platni, pod ktorou sú garáže, podzemné mesto, metro, obchody. Nachádzajú sa tu administratívne budovy, reštaurácie, kultúrne, športové zariadenia, parky. S výškou nad 100 m je tu až 37 objektov, napríklad aj Tour total, ktorá  má 187 m. Štvrť sa preslávila otvorením Veľkého okna bratstva - la Grande Arche pri príležitosti 200.výročia Francúzskej revolúcie - monumentálna stavba z bieleho mramoru a skla, ktorá  so svojou výškou 110 m dvojnásobne prevyšuje Víťazný oblúk, dokonca by sa pod ňu zmestila celá katedrála Notre-Dame. Neďaleko je pohodený „prst“ obra od umelca Cesare, ktorý meria 12 m. V podzemnej časti nás čakajú posledné nákupy a metrom sa presúvame do Luxemburských záhrad – mimochodom mojich najobľúbenejších. Hovoríme si, že by sme tu vedeli posedieť aj dlhšie pri zapadajúcom slnku obdivujúc krásnu výsadbu parku a tiež rybky v jazierku. „La tranquillité“ -  pokoj - to si Francúzi cenia nadovšetko. V  malebnej Latinskej štvrti, kde sa na bulvároch St.-Michel a St.Germain-de-Près miešajú cudzokrajné vône a chute sa občerstvíme posledný krát. Au revoir Paris!

Presúvame sa znovu metrom, tentokrát  k Bercy, kde nás čaká autobus a rozprávka sa končí: )

Čo treba dodať na záver? Už som bola veľakrát v Paríži a študentov som pred odchodom pripravovala na kultúrny šok čo sa týka multikultúry, hygieny, čistoty, ... ale taký čistý Paríž ako bol Paríž teraz som videla asi len v začiatkoch môjho dobrodružstva s francúzštinou, pred vyše 20 rokmi. Možno tomu bola na príčine návšteva kráľa Karola III., ktorý navštívil nielen Paríž, ale aj Versailles (a možno kvôli opatreniam sme na ceste do Versailles zostali  takmer 3hod v autobuse) a možno sa Paríž pripravuje na nápor návštevníkov pri príležitosti OH v roku 2024 a možno naozaj zlepšujú úroveň čistoty a hygieny v meste.

Počas tejto exkurzie sa nám rozmohol taký „nešvár“ – prísť a odfotiť sa na mieste, pri pamiatke, budove, ktorá bola dejiskom nejakého filmu. Tak sme mali možnosť vidieť naše študentky, ktoré sa počas osobného voľna snažili prísť a zdokumentovať to: „Aha, aj ja som tu bola!“  A tak sme ich videli celý čas ako niekam bežia a pribehujú, letia, aby prišli včas na miesto stretnutia. Sme radi, že ste boli rady, bolo to vidieť na vašich tvárach!

   

Deň piaty

Autobus, autobus, autobus : ) Dali sme to!

Ďakujem milým kolegynkám a študentom – boli ste super! ♥♥♥

Ďakujem tiež Vám rodičom študentov, že ste svojim deťom umožnili zažiť Paríž.

A ďakujem za pozornosť, viem že pri mne je to vždy nadlho😊

Martina Vranikovičová