Týždenná hodinová dotácia predmetu:

(prvé číslo je počet hodín stanovených štátom a druhé číslo je počet hodín, ktoré škola navyšuje z disponibilných hodín)

 

V rámci novej koncepcie patrí fyzika v treťom a štvrtom ročníku medzi voliteľné maturitné predmety. Súčasťou úspešnej prípravy maturanta je seminár z fyziky v treťom ročníku s časovou dotáciou 3h a seminár z fyziky v štvrtom ročníku s časovou dotáciou 4 hodiny.  Obsah seminára navrhuje učiteľ. Zohľadňuje pritom študijné záujmy a potreby žiakov a prihliada na to, akým obsahom a rozsahom vzdelávania prešli v povinnom vyučovaní fyziky. Toto rozdelenie učiva je potom konkretizované v tématickom výchovno-vzdelávacom pláne na daný školský rok. 

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov ajavov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. 

Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, matematikou, biológiou a geografiou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná súčasť kultúry ľudstva. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov, aktivitám ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov 

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita apravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania alebo overovania hypotéz. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne spoločenské a historické vplyvy na rozvoje vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. 

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. 

CIELE PREDMETU

Oblasť: Svet/prírodovedné poznatky a myšlienky

Žiaci

• opíšu spôsoby, ktorými prírodné vedy pracujú,
• vyhodnotia zisky a nedostatky aplikácií vedy,
• diskutujú na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy,
• diskutujú o tom, ako je štúdium vedy podmienené kultúrnymi vplyvmi,
• chápu, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými predmetmi,
• považujú vedu za aktivitu spolupráce,
• demonštrujú znalosť vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,
• demonštrujú schopnosť používať vhodnú terminológiu, vrátane použitia symbolov.

 

Oblasť: Komunikácia

Žiaci vyjadrujú myšlienky, argumenty, praktické skúsenosti z pozorovania

• použitím vhodného slovníka a jazyka,
• použitím grafov a tabuliek,
• použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu,
• použitím digitálnych technológií (určených školským vzdelávacím programom).

 

Oblasť: Prírodovedné bádanie/vykonávanie experimentov

Žiaci

• formulujú problém vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom,
• formulujú hypotézu,
• testujú hypotézu v podmienkach riadenia jednej nezávisle premennej veličiny,
• plánujú experiment,
• naznačia záver konzistentný s realizovaným experimentom, komentujú chyby merania,
• vyhodnotia celkový experiment vrátane použitých postupov,
• postupujú podľa slovných i písaných inštrukcií,
• vyberú a bezpečne použijú experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na meranie,
• vykonajú experiment bezpečne, zaznamenajú údaje z pozorovania a merania,
• použijú vhodné nástroje a techniku na zber dát,
• spolupracujú v skupine rovesníkov zostavenej učiteľom.

 

Oblasť: Spracovanie dát

Žiaci

• riešia úlohy s úplne definovaným problémom, ako aj úlohy s neúplne definovaným problémom a neúplne definované úlohy,
• organizujú, prezentujú a vyhodnocujú dáta rôznymi spôsobmi,
• transformujú dáta prezentované jednou formou do inej formy vrátane matematických výpočtov, grafov, tabuliek,
• identifikujú trendy v dátach,
• vytvárajú predpovede založené na dátach,
• naznačujú závery založené na dátach,
• odhadujú dáta na základe vlastnej skúsenosti,
• použijú poznatky na vysvetlenie záverov.

 

UČEBNÉ OSNOVY PREDMETU SEMINÁR Z FYZIKY